Prvú písomnú zmienku o horskom vodcovi v Tatrách zanechal vo svojom cestopise študent Simplicissimus v roku 1683. V nasledujúcich rokoch prichádzali do Vysokých Tatier botanici, mineralógovia, a aj urodzení páni. Zvýšený záujem o tatranskú prírodu vyvolal aj zvýšenú požiadavku po vodcovských službách.
V roku 1873 vznikol Karpatský spolok, ktorého cieľom bola propagácia Vysokých Tatier. K tomu chcel využiť vedecké konferencie, vydávanie turistickej a odbornej tlače, výstavbu turistických chodníkov a chát. Na druhom valnom zhromaždení Karpatského spolku r. 1874 boli schválené prvé stanovy tatranskej vodcovskej služby, ktoré boli za výraznej podpory doktora Szontagha v roku 1881 v Levoči zaregistrované.