Fakty a mýty o Gerlachovskom štíte

Vzhľadom na skutočnosť, že v posledných dňoch sa v médiách a na sociálnych sieťach objavilo množstvo rozporuplných informácií týkajúcich sa výstupu na Gerlachovský štít, ktoré často prezentujú negatívny pohľad na vodcovskú činnosť, považujeme za potrebné uviesť niektoré fakty na pravú mieru a vysvetliť ich v širšom kontexte pre odbornú aj laickú verejnosť.

Kto môže vystúpiť na Gerlachovský štít?

Vzhľadom na terén, ktorý má horolezecký charakter, potrebné je mať adekvátnu výstroj a výzbroj, ako aj znalosti pohybu v takomto prostredí. Na Gerlachovský štít môžu vystúpiť v období od 1. júna do 15. apríla nasledujúceho roka: 

Horolezci po trasách od III. stupňa obtiažnosti UIAA 
Horolezci po trasách do III. stupňa obtiažnosti UIAA, ktorí majú platné potvrdenie o absolvovaní základného výcviku
Nehorolezci v sprievode horského vodcu.

Všetky osoby sú povinné vykonať online registráciu podľa pokynov Správy TANAP-u a pri kontrole sa preukázať platným dokladom totožnosti a príslušným oprávnením (členstvo v národnom horolezeckom zväze, prípadne potvrdenie o základnom výcviku alebo preukaz horského vodcu).  

Musí byť horolezec členom JAMES?

Nie, horolezec musí byť členom svojho národného horolezeckého zväzu. Bližšie informácie o členstve a základnom výcviku horolezectva poskytne Slovenský horolezecký spolok JAMES.

Je povinné si najať horského vodcu?

Nie, nejde o povinnosť. Ide o obdobný princíp ako pri vedení motorového vozidla – buď disponujete potrebnou kvalifikáciou, alebo využijete služby kvalifikovanej osoby. V oblasti športových aktivít ide o bežný model regulácie. Napríklad pri potápaní v Chorvátsku, kde je individuálne vykonávanie činnosti podmienené odbornou spôsobilosťou, alebo sa činnosť vykonáva cez potápačské centrá, v ktorých odbornú činnosť zabezpečujú inštruktori potápania.

Existoval na Gerlachovský štít značený chodník?

Na Gerlachovský štít nikdy neviedol turistický chodník, ale historicky existovala zelená značená trasa. Podľa mapových dokumentov bola táto trasa značená už v roku 1896 (Heraus vom k. und k.  militar-geographischen Institute zu Wien 1896/97). V roku 1922 sa značená trasa objavila aj v Píšovej mape Vysokých Tatier. V roku 1923 KČST za spolupráce miestnych odborov pod Tatrami vztýčili na vrchole štátnu vlajku. Veľkolepú slávnosť zabezpečovali horskí vodcovia a horolezci. Z dôvodu nutnosti mať skúsenosti, orientačné schopnosti a dobrú výstroj, nemohol si turistický spolok vziať na zodpovednosť prípadné nehody a turistické značky už neobnovil. Značená trasa sa ešte objavila v Píšovej mape Vysokých Tatier v roku 1924, ale v ďalších vydaniach v roku 1928 a 1932 už nie. Posledná oficiálne značená trasa tak existovala približne pred 100 rokmi. 

Viedla na Gerlachovský štít značená trasa cez Dromedárov chrbát?

Nie, nikdy. Z historického hľadiska ide o významnú trasu, ktorou sa pokúšali o výstup už v roku 1834 liptovskí lovci kamzíkov, ale neúspešne, keďže ich odradil náročný a neprehľadný terén. V roku 1855 tadiaľ vystúpili poľskí botanici. Značená trasa viedla len v línii Velický žľab (Velická próba) ̶ Batizovský žľab (Batizovská próba). 

Bolo možné v 70. a 80. rokoch vystúpiť legálne na Gerlach bez horského vodcu?

Výstup bol povolený len v sprievode certifikovaného horského vodcu. Tento systém bol v 70. rokoch a neskôr pod prísnou kontrolou Tatranskej horskej služby a Správy TANAP-u. Registrovaní horolezci (členovia JAMES) mohli na vrchol vystupovať samostatne v rámci horolezeckých ciest vyššej  obtiažnosti, nie však „turistickým“ štýlom po najľahšej trase. Tento režim, okrem zmien v názvoch organizácií, platil až do roku 2023.

Čo priniesla zmena Návštevného poriadku v roku 2023 oproti minulosti?

Zásadnou zmenou je uvoľnenie pravidiel prístupu, ktoré už nie sú viazané výlučne na sprievod horského vodcu, ale na odbornú spôsobilosť jednotlivca. Tento krok rozširuje možnosti prístupu, no zároveň prináša zvýšené nároky na zodpovednosť jednotlivcov a potenciálne bezpečnostné  riziká. Z pohľadu bezpečnosti a HZS sa pravidlá nemenia. Horolezecký terén je vyhradený pre horolezcov a v chodeckom teréne sa pohybujú turisti.

Kto určuje podmienky výstupu?

Podmienky z pohľadu ochrany prírody upravuje návštevný poriadok TANAP-u prostredníctvom Vyhlášky Okresného úradu Prešov o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma a z pohľadu bezpečnosti Pokyny Horskej záchrannej služby.

Je zabezpečený chodník horolezeckým terénom?

Záleží na tom ako je zabezpečený a akými prostriedkami. Pokiaľ je zabezpečený istiacimi prvkami, znižuje sa riziko pri neželanej udalosti, ale obtiažnosť ostáva pôvodná ako aj „čistota“ pôvodnej trasy, čiže stále ide o horolezecký terén. Pokiaľ je zabezpečený podpornými pomôckami, síce dochádza k zníženiu obtiažnosti na úkor „čistoty“ pôvodnej trasy, ale napriek tomu bude trasa stále v horolezeckom teréne, len v nižšej obtiažnosti.

Aká je náročnosť výstupu?

Technická obtiažnosť výstupu sa pohybuje v rozmedzí I – II. stupňa UIAA (Arno Puškáš, Horolezecký sprievodca, diel IV). Z kondičného hľadiska ide o náročný výstup s prevýšením približne 1080 m, pričom čas výstupu sa zvyčajne pohybuje medzi 3 až 4 hodinami v závislosti od kondície a podmienok.

Gerlach a monopol horských vodcov

Povolanie horský vodca patrí medzi päť vybraných profesií, ktoré môžu na uľahčenie práce v iných krajinách EÚ využívať Európsky profesijný preukaz. V rámci tohto na území Slovenskej republiky ako aj na Gerlachovskom štíte v súčasnosti vykonáva túto činnosť oficiálne a legálne spolu 162 horských vodcov, z toho je 73 zo Slovenska, čo je 45%. Taktiež je potrebné uviesť, že časť slovenských horských vodcov pôsobí v zahraničí. Väčšina horských vodcov funguje ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo v menšej miere ako právnické osoby, pričom členstvo v Národnej asociácii horských vodcov Slovenskej republiky ako stavovskej organizácie im umožňuje legálne podnikať v tomto odbore aj na medzinárodnej úrovni v rámci členstva v UIAGM a EPP.

A čo nové trasy na Gerlachovský štít?

Akékoľvek návrhy na sprístupnenie nových trás alebo úprav existujúcich musia byť posudzované komplexne, s dôrazom na ochranu prírody, bezpečnosť návštevníkov a zachovanie charakteru územia. Rozhodovanie v tejto oblasti patrí kompetentným inštitúciám, najmä Správe TANAP-u,  Horskej záchrannej službe a odborným organizáciám. Zodpovednosť za tieto rozhodnutia nemožno prenášať na jednotlivcov, ani zjednodušovať mediálnou interpretáciou. Taktiež je neprípustné manažment v tejto téme a následných riešení odovzdať cez mandátnu alebo inú zmluvu na tretie osoby.

Aké sú trendy v zahraničí?

V niektorých alpských krajinách sa v rámci konceptu Keep Wild odstraňujú umelé pomôcky v snahe o návrat k čistote prírody. Návštevník má prekonať daný terén svojimi schopnosťami a nie prostredníctvom umelých pomôcok. Taktiež sa obmedzujú počty návštevníkov v snahe eliminovať negatívne dopady na prírodu. Z dôvodu masovej návštevnosti pristupujú k regulácii v národných parkoch alebo vybraných oblastiach krajiny ako napr. Španielsko, Rakúsko, Grécko alebo Taliansko. Obmedzenia sú zavedené aj na Mont Blancu, kde je výstup klasickou trasou regulovaný počtom ubytovaných na dvoch chatách a rezervácie kontrolujú „horskí policajti“. Samozrejme spôsoby regulácie v jednotlivých krajinách sa môžu líšiť.

A čo na záver?

Na záver považujeme za potrebné vyjadriť poľutovanie nad spôsobom, akým sú niektoré informácie prezentované v médiách a na sociálnych sieťach. Či už sa to týka obsahu alebo spôsobu. Často dochádza k zjednodušovaniu problematiky, vytrhávaniu faktov z kontextu a k vytváraniu nepresného obrazu o podmienkach a pravidlách pohybu v horskom prostredí.  Výstup na Gerlachovský štít je náročná horská aktivita, ktorá si vyžaduje rešpekt, skúsenosti a osobnú zodpovednosť. Diskusia o jej podmienkach by mala byť vedená vecne, odborne a s dôrazom na bezpečnosť aj ochranu prírody.