v rámci činnosti občianskeho združenia "Slovenský Horolezecký Spolok JAMES" môže inštruktor horolezectva na základe udelenej akreditácie Ministerstvom školstva SR v zmysle vypracovanej metodiky viesť výcvik v akomkoľvek horskom teréne.
Zrejmým predpokladom však je, že bude dodržiavať Metodiku, podľa ktorej bol školený na svoju činnosť.
Tá napríklad hovorí  :
.....
2.6.5    Osnova kurzu inštruktorov horolezectva I. kvalifikačného stupňa
........
    7. Organizácia a vedenie výcviku v letnom období
         - kontrola bezprostrednej pripravenosti na túru, indispozície
         - zadanie úloh účastníkom výstupu, kontrola ich plnenia
         - orientácia v teréne, nástup do steny, orientácia pri výstupe
         - vedenie túry v dvoj a trojčlennom lanovom družstve
         - vedenie túry pri dvoch dvojčlenných družstvách
         - kontrola priebehu výstupu a korekcia predpokladaného postupu
         - sledovanie zvládnutia výstupu účastníkmi
         - vyhodnotenie priebehu výstupu
         - prax frekventantov
____________________________________________________________________

Nie sme si istí, kde zaradiť tento príspevok z internetu, či medzi "čiernych horských vodcov", alebo medzi inštruktorov horolezectva. Keďže však spomínaný "vodca" je titulovaný ako "horolezecký inštruktor", tak bol zaradený sem.

... ako nemá vyzerať horolezecký výcvik pod vedením inštuktora JAMES-u

 citujeme z internetovej stránky

"O 04.30 hod. sme sa stretli v Tatranskej polianke s inštruktorom horolezectva Svetozárom Lackom.
Výstup bol pre nás aj horolezeckým výcvikom.
Spoločne sme potom vyrazili k horskému hotelu Sliezky dom.
Okolo 5. tej hodiny, po krátkej inštruktáži, sme sa vybrali po Tatranskej magistrále smerom k Batizovskému plesu. Po ceste nám p.Lacko rozprával zážitky a historky z predchádzajúcich výstupov. P. Lacko vie zaujať nielen rozprávaním o lezení, ale aj svojou znalosťou týchto vysokých polôh, kde sa nachádza mnoho endemitov z botanického sveta.
Cesta nám rýchlo ubiehala a po asi jednej hodine sme už boli pri Batizovskom plese. Tu sme zišli z označeného chodníka a stúpali Batizovskou dolinou k päte Gerlachu.
Cestu nám skrížili kamzíci a ľadovec, ktorý neroztopilo slabé minuloročné leto.

Na Gerlach vedie najmenej 7 známych a používaných ciest (okrem tých, ktoré si horolezci volia sami), my sme sa v rámci horolezeckého výcviku vybrali cestou zložitejšou (s horolezeckou obtiažnosťou 2-3), zahŕňajúcou lezenie rôznymi stenami a žľabmi do Gerlachovského sedla, odtiaľ potom hrebeňom k najvyššiemu bodu Karpát.
Hrebeň Gerlachu je ostrý ako britva. Na jednú aj druhú stranu je pohľad do najmenej 400 metrov hlbokej priepasti.

Vrchol s krížom sme dosiahli asi o jedenástej. Na vrchole sme sa zdržali asi pol hodiny. Kochali sme sa výhľadmi a oddychovali.
P. Lacko bol neustále informovaný cez sms o počasí a to sa malo zhoršiť, preto sme rýchlo vykročili na návrat.
Pri Batizovskom plese sme skontrolovali situáciu za nami. A skutočne, masív Gerlachu už bol zahalený v nízkej oblačnosti. Urobili sme si posledné spoločne foto, zhodnotili výstup a vybrali sa v ústrety civilizácii.
Okolo 15.00 hod. sme už odpočívali v Tatranskej polianke.

Náš výstup sa uskutočnil koncom augusta 2010, len týždeň pred riskantným a nezodpovedným výstupom amerických turistov, na ktorý doplatili svojimi životmi. Aj z tohoto dôvodu výstup na Gerlachovský štít aj tou najľahšiou trasou doporučujem absolvovať v sprievode horského vodcu (pretože takýto výstup je pre osoby ktoré nevlastnia preukaz horolezcu zakázaný), dobrou turistickou výstrojou a slušnou kondíciou."


Fotogaléria

Linky

Počasie

Lavínová situácia

Prihlásenie


-------

Náš partner v Tatrách